Klesá aj porážka

Čísla klesajú aj vo vzťahu k zvieratám odporazeným na slovenských bitúnkoch.

„Negatívny trend sa prejavuje hneď v dvoch rovinách. Je to medziročne sa znižujúci stav výkrmových ošípaných dostupných pre slovenský trh, kde bol medzi rokmi 2020/2021 zaznamenaný pokles ošípaných odporazených na slovenských bitúnkoch o 3,8%, čo je asi 26 tisíc kusov, pričom je predpoklad, že pokles počtu odporazených zvierat pri porovnaní rokov 2021/2022 dosiahne úroveň vyše 6%. Ďalším negatívnym trendom je pokles porážok ošípaných pôvodom zo Slovenska zo 74% na 70%“ uviedla výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.

S dostupnosťou slovenských ošípaných ako základnej suroviny pre spracovanie nateraz bitúnky výraznejší problém nemajú.

„Pokles ponuky jatočných ošípaných zo slovenských chovov pre potreby slovenských bitúnkov bol citeľný hlavne v predvianočnom období, ktoré je charakteristické zvýšeným dopytom po mäse a mäsových výrobkoch. V súčasnej dobe je ponuka živých ošípaných dostatočná, čo pripisujeme tradičnému zníženému odbytu po vianočných sviatkoch. Zároveň, naďalej predpokladáme, že klesajúci trend počtu ošípaných odporazených na slovenských bitúnkoch bude pokračovať, čo bude v praxi znamenať nižší podiel vystavenia mäsa slovenského pôvodu na Slovensku,“ dodala Forrai.

Strašiak menom AMO

Jedným z dôvodov, prečo sa do chovu ošípaných aktuálne poľnohospodári veľmi nehrnú, je aj stále hroziaca nákaza africkým morom ošípaných. Hoci sa nákaza v uplynulých mesiacoch do ďalších veľkochovov nedostala, obava, že nepovedala posledné slovo, pretrváva. Vlani sa podľa štatistík Štátnej veterinárnej a potravinovej správy u nás AMO potvrdil v piatich prípadoch domácej ošípanej a v 550-tich prípadoch diviačej zveri.

„Dvaja naši členovia zo stredného Slovenska, ktorých chovy nákaza africkým morom ošípaných v minulosti zasiahla, sú motivovaní k tomu, aby chovy obnovili a aj na tom pracujú. Proces je to však dlhodobý a striktne daný – aj čo sa týka dezinfekcie aj naskladňovania. Je však predpoklad, že do konca roka by sme mohli v týchto chovoch prísť na plnú kapacitu čo sa týka prasníc, a teda asi do roka a pol aj na plnú kapacitu výkrmových jatočných ošípaných – samozrejme, ak bude všetko v poriadku,“ uviedol Polák zo SACHO.

 

Cena verzus podpora

Druhým a tiež zásadným faktorom pri udržaní stavov ošípaných je ekonomika ich chovu. Výkupná cena jatočných ošípaných síce v istom období narástla, avšak zisk zmazali vysoké náklady na samotný chov.

„Nárast ceny nekopíruje krivku nárastu nákladov tak, aby produkcia ošípaných bola zaujímavá. Preto tu pretrváva pokles aj nezáujem chovateľov o pokračovanie v chove,“ skonštatoval Polák.

Ministerstvo deklaruje v nadchádzajúcom období podporu cele živočíšnej výrobe, a teda aj ošípaným. V novom období, ktoré odštartovalo tento rok, majú možnosť chovatelia čerpať viacero podpôr v rámci neprojektových opatrení:

Podpora na chov a udržanie ohrozených plemien hospodárskych zvierat:

– 340 € na 1 dobytčiu jednotku mangalica.

Podpora na dobré životné podmienky zvierat:

– 157 € na 1 dobytčiu jednotku zlepšenie životných podmienok prasničiek, prasníc a prasiatok po narodení,

– 96 € na 1 dobytčiu jednotku zlepšenie ustajňovacej pohody výkrmových ošípaných alebo

– 128 € na 1 dobytčiu jednotku zvýšenie plochy vo výkrme ošípaných.

„S podporou chovu ošípaných sa počíta aj v nasledujúcom období ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rokoch. Výška podpory v rámci jednotlivých nástrojov bude závisieť od finančných možností ministerstva,“ dodal agrorezort.

 

Autor článku:   Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk