Nesmieme dopustiť, aby slovenské farmy ošípaných skončili na „smetisku dejín“. 

Slovenské farmy ošípaných sa zjednotili v Slovenskej asociácii chovateľov ošípaných. Nie všetky, ale tie, ktoré prestali plakať a napriek neľahkej situácii robia špičkové výsledky a napredujú.

Koho už prestalo baviť nariekať a hovoriť, čo sa nedá, ten je v Slovenskej asociácii chovateľov ošípaných (SACHO) srdečne vítaný. Niektorí členovia začínajú „z nuly“ po africkom more ošípaných, ako napríklad farma v Boľkovciach. 
Skúste si to tí, ktorí hovoríte, že živočíšna výroba sa nedá robiť, a nie to ešte ošípané. Dá. Len sa musí chcieť a vedieť. Bez podpory štátu to nepôjde, a za tú, ktorú máme, ďakujeme ministerstvám a Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR s jednotlivými regionálnymi veterinárnymi správami. Podporu ale nechceme zadarmo. Prinášame pridanú hodnotu a zamestnanosť v regiónoch. Prostriedky, ktoré naši členovia investujú do životného prostredia sú v sektore živočíšnej výroby jedny z najvyšších. 

Sme potrební?

Spotreba bravčového mäsa hovorí, že sme. To, že sme na Slovensku ako chovatelia ošípaných potrební pre spoločnosť nehovoríme my, ale hovoria to čísla o spotrebe bravčového mäsa. 
Na druhej strane, musíme dementovať niektorých kolegov, že v podpore sektoru má byť zohľadnená spotreba jeho produktov. Podpora sektorov má byť spravodlivá. Na akú perinu máš, takou sa prikry. To, že niektorí si zoberú všetko perie a vám ostane len prázdna obliečka, je prejavom neschopnosti vnímať kontext. Aj to, že úspešnosť zväzu či asociácie na Slovensku je meraná len prostriedkami, ktoré do toho‑ktorého odvetvia živočíšnej výroby idú. To, či transparentne alebo nie, veď koho to zaujíma? Okrem verejnej mienky. Viete, aká je vôbec o živočíšnej výrobe? Živočíšna výroba na Slovensku pripomína jeden príbeh z Podpoľania, keď sa dva medvede pred zimou bijú o jednu slivku. Myslíte si, že keď jeden vyhrá, prežije zimu? Žiaľ, u nás ten čo vyhral, si myslí, že áno. Čas ukáže, že sa mýlil, ako nám to ukázal mnohokrát. 
Ako vyplýva z vývoja spotreby mäsa v kg na obyvateľa v SR (tab.), pri počte 5,459 milióna obyvateľov z roku 2020 a pri priemernej ročnej spotrebe 37,5 kg na obyvateľa je celková ročná potreba mäsa ošípaných na kosti na Slovensku 204 712,5 ton. Každých 100 obyvateľov Slovenska denne zje mäso z jedného prasaťa. 

Vývoj spotreby mäsa v kg na obyvateľa v SR

druh mäsa	2016	2017	2018	2019	2020
mäso spolu	58,4	62,8	64,3	69,3	69,9
z toho:
hovädzie a teľacie	4,8	5,2	5,2	5,2	5,3
bravčové	35,4	35,9	35,4	35,7	37,5
hydina	16,9	20,2	22,2	26,9	25,6

Spotreba potravín v SR v roku 2020, ŠÚ SR 2021

položka	2016	2017	2018	2019	2020	2021
dovoz celkom	160075,00	170319,80	171150,70	173132,80	178873,60	189133,20
vývoz celkom	67213,70	83456,50	86057,50	87931,70	82348,20	81965,90

 

Zvyšovať pridanú hodnotu 

Cieľom SACHO je zvyšovať pridanú hodnotu v sektore a spoluprácou vo vertikále, teda na linke chovateľ – bitúnok – spracovateľ – obchod, vyprodukovať dostatok suroviny do tejto vertikály. Na to je ale potrebné na Slovensku ročne vychovať minimálne 1,5 milióna ošípaných, ktoré budú vykŕmené do hmotnosti 110 kilogramov. K tomu potrebujeme mať približne 54‑tisíc prasníc s tým, že ošípaných teraz chováme len 421‑tisíc a prasníc 26,5‑tisíc, pri klesajúcej krivke stavov v roku 2022. 
Počet fariem, kde sa chovajú ošípané, je 650. Fariem s kapacitou nad 100 prasiat vo výkrme je len 110. Chovateľov prasníc je síce 320, ale nad 50 kusov je len 30 podnikateľských subjektov. Len v každej štvrtej obci na Slovensku je farma ošípaných. Áno, až sem sme sa dopracovali. 
Z celkového počtu žije v mestách 54 % obyvateľov Slovenska. Pritom vidiek sa zmenil, susedovi smrdí prasiatko, a to nehovorím o väčšom počte ošípaných vo výkrme. Všetci sú dôležití, aj tí malí a česť každému, kto to robí a dodržiava prísne opatrenia ochrany chovov pred africkým morom ošípaných a prísne environmentálne opatrenia. 
Viete, že dnes 50 slovenských fariem zabezpečuje priemernú spotrebu mäsa pre 1,4 milióna obyvateľov Slovenska? Ako teda chceme zabezpečiť bravčové mäso slovenským občanom v podmienkach, keď ostatné štáty EÚ, ktoré produkovali 300 – 400 % svojej spotreby bravčového mäsa, znižujú stavy na prijateľné zaťaženie krajiny dobytčími jednotkami? 
Holandsko plánuje znížiť živočíšnu výrobu až na tretinu. Prečo stále skladujeme španielske mrazené mäso v štátnych hmotných rezervách? Veď môžeme mať nepretržitú dodávku čerstvej bravčoviny, v  prípade potreby zabezpečenú zmluvne od slovenských producentov. Veľa otázok „prečo?“ je v sektore produkcie bravčoviny na slovenskom trhu. Tieto otázky tu budú dovtedy, kým prestane platiť príslovie: Peniaze sú až na prvom mieste. 

Udržateľné poľnohospodárstvo s vysokým výnosom 

Bez živočíšnej výroby? Nebláznime! Ako zabezpečiť výživu rastlín pri znížení spotreby priemyselných hnojív? Ako udržať v pôde organickú hmotu? Ako doplniť NPK, mikroprvky? Majú ich organické hnojivá málo? Zbláznili sme sa, keď pri zaťažení slovenskej krajiny dobytčími jednotkami a povoľovacími konaniami, prísnymi predpismi EÚ, hovoríme o znečistení krajiny organickými hnojivami? 
Znižovanie emisií skleníkových plynov sme po roku 1993, po prijatí rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, postavili v podstate len na likvidácii živočíšnej výroby. Do pozornosti dávam príklad Srí Lanky, kde zakázali používanie priemyselných hnojív a ochranných prostriedkov. Dôsledkom toho, nezvládnutím prechodu na ekologické ochranné látky a syntetické hnojivá, sa znížila kvalita a množstvo produkovaného čaju, exportnej komodity a základných potravín. Európska cesta sa občas na tú srílanskú začína podobať. Koľko dnes stojí NPK? Zohľadňujeme túto energeticky náročnú produkciu hnojív v pridanej hodnote živočíšnej výroby? Energetická kríza, ruské energie a importy hnojív z tejto krajiny sú len klišé pre nezorientovaných (tabuľka: Priemerné zloženie čerstvej hnojovice).

ukazovateľ	dobytok	ošípané	hydina
sušina	7,7	6,4	17,1
organické látky	5,7	4,8	11,4
C	2,4	2,1	5,1
Nt	0,3	0,49	1,2
Nh4+	0,11	0,29	0,57
P	0,06	0,11	0,28
K	0,24	0,17	0,42
Ca	0,12	0,16	1,1
Mg	0,03	0,04	0,06
Na	0,06	0,03	0,07
pH	6,9	7,0	4,3
C : N (N = 1)	8,0	4,3	4,3
N : P : K (N = 1)	0,2 : 0,8	0,2 : 0,4	0,2 : 0,3

 Priemerné zloženie čerstvej hnojovice [%], Škarda, 1982

 

Kam ďalej? Vieme ako prví! 

Línie rozvoja, ekonomiku a možnosti máme jasné. Ako sa tam dostať, vieme tiež. Komunikácia so štátnou správou je dobrá, no o jej výsledkoch sa v chove ošípaných dá diskutovať. Práce je veľa, no chovatelia ošípaných nechcú nič viac, len podporu pre svoju prácu a  podporu pri rozvoji svojich efektívnych, ekonomicky a environmentálne udržateľných fariem, dobrú spoluprácu v rozvíjaní vertikály bravčového mäsa a načas zapletené faktúry, ktoré odrážajú férové ceny. Utópia? Nie, len vymožiteľný poriadok v dodávateľsko‑odberateľských vzťahoch a podpora domácej produkcie ako v každej normálnej krajine EÚ. 
Henry Ford povedal: „Dať sa dohromady, je začiatok. Vydržať pohromade, je pokrok. Spolupracovať, je úspech.“ 

 

Ing. PETER POLÁK, PhD. 
Slovenská asociácia chovateľov ošípaných