V čase krízy by mali chovatelia ošípaných, spracovatelia a maloobchod niesť riziká spoločne

Bravčové mäso v hlavnej úlohe. Pod týmto titulom odvysielala relácia Trendmánia v maďarskej TV2 svoj príspevok o domácom bravčovom mäse. Vznikla v spolupráci s maďarským Agromarketingovým centrom, ktoré pred Veľkou nocou pripravuje aj ďalšie akcie na propagáciu maďarskej bravčoviny – rozhlasové relácie, podcasty, osvetové kampane.

„Aj v našej krajine závisí predaj mäsa od domácich producentov od príjmovej situácie v spoločnosti, ale konzumáciu bravčového mäsa môžeme podporiť aj takýmito menšími kampaňami,“ povedal pre poľnoinfo.sk Gábor Fitos, riaditeľ Maďarského zväzu producentov a chovateľov ošípaných (MSTSZ), ktorý sa tento týždeň v Bratislave zúčastnil na konferencii Strategické riešenia krízových a nákazových situácií v chove ošípaných.

Trh zaplavilo španielske bravčové

Tieto kampane sú zvlášť dôležité v situácii, keď ceny bravčového klesajú a trh je zaplavený lacným mäsom zo Španielska. Nadbytok bravčového na trhu EÚ vznikol po tom, čo sa Africký mor ošípaných (AMO) rozšíril minulý rok v Španielsku, ktoré je veľkým exportérom bravčového. Čína odmietla prevziať dodávky od Španielska a aj keď neskôr súhlasila, že bude ďalej kupovať mäso z oblastí, kde nebol zaznamenaný výskyt AMO, na trhu EÚ vznikol prebytok. Problém s dovozom lacného mäsa ohrozuje rovnako slovenských aj maďarských chovateľov a ešte viac zhoršuje krízu v odvetví, navyše obe krajiny zápasia s rozšírením AMO medzi diviačou zverou.

Maďarsko je v bravčovom mäse sebestačné na rozdiel od Slovenska a aj ho vyváža. Sebestačnosť Slovenska je 30 percent, no toto číslo nevystihuje pomer domáceho bravčového v obchodoch – je ho pravdepodobne oveľa menej.

„Keby všetko mäso ošípaných chovaných na Slovensku ostalo doma, každý tretí rezeň by mal slovenský pôvod,“ povedal František Valášek, predseda predstavenstva Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO), organizátora konferencie.

Pokles cien pokračuje

Podľa Petra Juhásza, riaditeľa odboru živočíšnej výroby na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v rekordnom roku 2023 dosahovali ceny jatočných ošípaných 260 eur na 100 kilogramov. Od vypuknutia slintačky a krívačky ceny poklesli približne o tretinu. V oboch krajinách v súčasnosti chovatelia predávajú jatočné zvieratá pod výrobné náklady.

„Medziročný pokles bol 16,3 eura v triede kvality S a 14,9 eura v triede E. Pokles cien je kontinuálny,“ uviedol Petra Juhász na konferencii.

Nielen spotrebitelia, ale aj domáci spracovatelia dávajú prednosť lacnému mäsu z dovozu, keďže je k dispozícii okamžite a vo veľkých množstvách.

„Kapacitu bitúnkov tu síce máme, ale obchodné reťazce by od nás chceli brať za španielske ceny, čo je o 10 až 15 percent nižšie. Kupodivu za naše ošípané dostaneme inú cenu, keď ich predáme do Maďarska, Poľska alebo Čiech,” opisuje situáciu František Valášek.

Rovnaký problém majú aj v Maďarsku. Tamojšie odvetvie chovu ošípaných generuje ročne 385 miliárd forintov (miliardu eur), čo je asi o polovicu menej ako odvetvie chovu hovädzieho dobytka a hydiny. Odvetvie je sčasti orientované na export, preto je pre Maďarsko dôležité aj to, aby zvládlo epidemiologickú situáciu perfektne a udržalo si dôveru obchodných partnerov. Ale podpora domácej spotreby je pre odvetvie rovnako dôležitá.

„Musíme sa prichystať na to, že na európskom trhu budú veľké zásoby bravčového mäsa a tie budú ďalej prúdiť do východnej Európy, všetkým sa nám z neho ujde. To pre nás predstavuje obrovský problém. Domáca spotreba je pre nás rovnako dôležitá, i keď máme aj dva veľké bitúnky orientované na export. Vedieme rokovania s maloobchodnými predajcami a žiadame ich, aby propagovali bravčové domáceho pôvodu,“ povedal Gábor Fitos pre poľnoinfo.sk.

O zákazníckych preferenciách aj v Maďarsku rozhodujú haliere, podobne ako na Slovensku. Podľa Jozef Šumichrasta, podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, by bolo potrebné v tejto situácii viac pracovať so spotrebiteľom a upozorniť ho na prednosti domácej produkcie mäsa.

„Aby sa to poľnohospodárstvo dokázalo posunúť ďalej, naozaj by sme potrebovali väčší nákupný lokálpatriotizmus zo strany slovenských spotrebiteľov. Cenový rozdiel je často len minimálny, ale náš zákazník sa pozerá aj na tých pár centov a nakupovanie v akcii sa pre nás stalo už pomaly modlou. Preto je potrebné viac pracovať so spotrebiteľom,“ uviedol.

Africký mor tu je, musíme si zvyknúť

Obe krajiny zažili v uplynulých rokoch zvýšený výskyt AMO v populácii diviakov. Kým na Slovensku sa ochorenie vyskytlo aj v jednom v chove – v Dolných Semerovciach v okrese Levice, tak v Maďarsku nebol u chovných ošípaných zaznamenaný žiadny výskyt.

„Vyprázdnili sme všetky kritické zariadenia skôr, než sme sa mohli dostať do problémov. Výmenou za odškodné sme z nich odpratali zvieratá, celkovo sme utratili 40 až 50 tisíc ošípaných a zakázali tam chov na jeden až dva roky,“ spomenul Fitos jedno z opatrení, ktoré zabránilo rozšíreniu ochorenia.

V najbližšom období Maďarsko považuje za prioritné investovať do spracovateľského odvetvia, na Slovensku je však na to k dispozícii čoraz menej peňazí. Peter Juhász priznal, že miera pomoci pre odvetvie chovu ošípaných je na Slovensku najnižšia v stredoeurópskom regióne.

„V uplynulých troch rokoch boli k dispozícii prostriedky na budovanie, rozšírenie a modernizáciu chovov z európskych aj štátnych príspevkov. V súčasnosti pripravujeme investície do spracovateľského odvetvia. Naši chovatelia sú pripravení na to, aby produkovali na európskej úrovni, ale na úrovni spracovateľov cítime isté nedostatky,” uviedol Fitos v prezentácii.

Prioritné by to podľa Jozef Šumichrasta malo byť aj na Slovensku, prostriedky treba nájsť na štátnej úrovni.

„Vzhľadom na to, že v novej politike po roku 2028 potravinárstvo už nebude súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky, bude sa musieť hľadať priestor inde a vnímam to ako stále väčší problém. Bolo by to treba nastaviť na úrovni štátu, je to teraz naozaj priorita,“ povedal.

Problém s vertikálou

Už počas epidémie slintačky a krívačky sa ukázalo, že spolupráca naprieč vertikálou od prvovýroby, cez spracovateľský priemysel až po obchod nefunguje dobre – a slovenskí chovatelia to pocítili rovnako ako maďarskí. Kým na Slovensku kupovali bitúnky ošípané za ceny o tretinu nižšie, v Maďarsku to bolo dokonca o polovicu menej.

„V ideálnom prípade by mal byť celý potravinový reťazec – od farmára cez spracovateľa až po maloobchod – prepojený tak, aby jednotlivé články dokázali reagovať na výkyvy trhu a spoločne niesť časť rizika. Na Slovensku však táto vertikála nefunguje dostatočne efektívne. Producenti ošípaných sú vystavení silnému tlaku cien, zatiaľ čo ich vyjednávacia pozícia voči spracovateľom a obchodným reťazcom je relatívne slabá. V praxi to znamená, že značná časť ekonomického rizika zostáva na strane prvovýroby,“ uviedol Valášek.

AMO sa šíri smerom k územiu s veľkou hustotou chovov

Podľa Martina Chudého, ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, sa v minulom roku AMO vyskytoval u diviačej zveri v 23 okresoch. Išlo najmä o okresy Rimavská Sobota, Lučenec a Veľký Krtíš, ale objavilo sa aj nové ohnisko v okresoch Nové Zámky, Komárno a Šaľa. Obe lokality súvisia so šírením AMO v Maďarsku. Existuje nebezpečenstvo, že sa AMO bude šíriť ďalej na sever do okresov Púchov, Trenčín a Myjava, kde je väčšia hustota chovov. V oblasti Komárna bol AMO identifikovaný aj u živých, nielen uhynutých diviakov.

„V okrese Komárno boli ulovené diviaky bez zmien správania, ale zistilo sa, že sú pozitívne. Diviačia zver nehynie v takých množstvách ako na začiatku, aj keď je nositeľom vírusu. O to je to nebezpečnejšie. AMO sa takto dokáže šíriť rýchlejšie,” uviedol Martin Chudý.

Zdroj: polnoinfo.sk