Geneticky modifikované ošípané dostali zelenú od regulačného orgánu v USA

Spoločnosť Genus PIC s centrálou vo Veľkej Británii vyvinula metódu, ktorou sa ošípaným odoberie gén a tie sa vďaka tomu stanú odolné voči nákaze reprodukčného a respiračného syndrómu (PRRS). Americký úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil (30.4.2025) túto genetickú úpravu ako bezpečnú pre ľudí aj zvieratá, čo umožňuje jej potenciálne komerčné využitie v USA, pričom sa očakáva, že sa na trhu objaví najskôr v roku 2026.

„Strávili sme roky intenzívnym výskumom, ktorý potvrdili naše výsledky,“ uviedol Matt Culbertson, prevádzkový riaditeľ Genus PIC.

Prvé geneticky modifikované prasa predstavila spoločnosť v roku 2015 a okrem výskumu sa venuje aj výrobe produktov pre ošípané a dobytok. Spoločnosť vlastní viac ako desať elitných línií ošípaných, ktoré chová v biozabezpečených zariadeniach na štyroch kontinentoch. Z týchto základných línií následne vytvára šľachtiteľské stáda na viac ako 500 farmách po celom svete, čo jej zabezpečuje významný podiel na globálnom trhu s genetickým materiálom ošípaných.

Súhlas FDA je pre spoločnosť Genus PIC kľúčovým krokom pre uvedenie ošípaných s genetickou modifikáciou na trh, ale s komerčnou produkciou počítajú až vtedy, keď ju povolia aj regulačné orgány ďalších krajín, obchodných partnerov, predovšetkým Kanady, Mexika, Japonska či krajín Južnej Ameriky. Stanovisko FDA však predpokladane ovplyvní aj rozhodovanie v týchto krajinách. EÚ zatiaľ stojí bokom v tomto procese, genetické modifikácie zvierat sú v potravinovom reťazci zakázané v celej Európe.

Prieskumom oslovili budúcich spotrebiteľov

O niečo skôr ako FDA schválil genetickú modifikáciu ošípaných, udelil súhlas regulačný orgán Kolumbie, juhoamerického štátu, kde sa chová približne 10 miliónov ošípaných.

Spoločnosť vedela predložiť nezávadnosť genetického zásahu na siedmich generáciách ošípaných. Nedávna štúdia, ktorá skúmala 97 indikátorov zloženia a kvality mäsa ošípaných ukázala, že mäso geneticky modifikovaných ošípaných rezistentných na PRRS nevykazovalo rozdiel oproti mäsu bežných konvenčných ošípaných. Výhodou tejto metódy je aj zníženie náchylnosti prasiat na sekundárne bakteriálne infekcie a výrazné zníženie používania antibiotík.

Firma Genus PIC si v USA nechala vykonať niekoľko prieskumov verejnej mienky, ktoré ukázali, že spotrebitelia sú pripravení prijať genetické modifikácie, ktoré zlepšujú zdravie zvierat a znižujú použitie antibiotík.

„Keď táto technológia prinesie predpokladaný výsledok a trhy ju prijmú, stane sa mainstreamovou,“ cituje portál agtechnavigator.com Matta Culbertsona.

Na počiatku bola revolučná metóda kŕmenia

Prevádzkový riaditeľ Genus PIC, Matt Culbertson, sám vyrástol na farme, ktorá 35 rokov bojovala s ochorením PRRS u ošípaných. Spoločnosť vnikla britskom Oxfordshire v roku 1962, keď skupina piatich farmárov vypracovala revolučný systém kŕmenia prasiat. Skratka PIC (Pig Improvement Company) znamená „Spoločnosť pre zlepšenie ošípaných“.

Vírus sa do bunky nedostane

Úprava génov (gene editing) využíva presné molekulárne nástroje na odstránenie malých úsekov DNA alebo zmenu v genetickom kóde. Ošípané získali rezistenciu voči PRRS tým, že odstránením jediného génu sa deaktivoval malý segment v receptore buniek ošípaných, na ktorý sa vírus PRRS viaže a preto nemôže vstúpiť do bunky.

Ďalšie genetické modifikácie zvierat

Roslinov inštitút v Škótsku, známy predovšetkým vďaka klonovanej ovce Dolly, pracuje v súčasnosti aj na genetickej modifikácii ošípaných odolných voči africkému moru ošípaných. Podobné výskumy prebiehajú aj ohľadne vtáčej chrípky či rôznych ochorení rýb.

Reprodukčný a respiračný syndróm ošípaných (PRRS) je vírusové ochorenie, ktoré u prasiat spôsobuje reprodukčné poruchy a respiračné ochorenia.

Zdroj: poľnoinfo.sk