Dánsky model ochrany chovov ošípaných. Nákazu AMO ešte nezaznamenali
Na hranici Dánska a Nemecka vyrástol v roku 2019 plot vysoký 1,5 metra. Dánsko sa rozkladá na polostrove a ostrovoch medzi Severným a Baltským morom a suchozemskú hranicu má iba na juhu s Nemeckom, dlhú 68 kilometrov.
V rokoch 2018 až 2021 vystrieľali v Dánsku všetkých diviakov – to, pravda, nebolo až také zložité, bolo ich iba 157. Na Slovensku sa diviačia populácia odhaduje na 20 až 30 tisíc jedincov. Tieto opatrenia vypracovali a z väčšej časti sami aj financovali dánski producenti bravčového mäsa ako prevenciu pred výskytom Afrického moru ošípaných (AMO), ktorý by mohol byť pre odvetvie, ako aj pre celú dánsku ekonomiku fatálny. Dnes sa do Dánska nedostane jediný diviak.
„Investovali sme do týchto opatrení viac ako 4 milióny eur. Otvory pre cesty sú monitorované kamerami, sledujeme, či diviaky neprekročia hranicu. Ak ich pár prejde, eliminujeme ich,“ uviedol Christian Fink Hansen, riaditeľ Výskumného centra pre chov ošípaných v Dánsku počas online prezentácie na konferencii Strategické riešenie krízových a nákazových situácií v chove ošípaných.
Vstup len s certifikátom o vyumývaní
Diviaky identifikovali dánski producenti ako hlavné riziko pre zavlečenie AMO do krajiny. Druhým najvážnejším boli kamióny, ktoré vozia živé zvieratá do krajín, kde sa toto ochorenie už vyskytlo – napríklad Nemecka či Poľska. Do týchto dvoch štátov smeruje väčšina exportu suchozemskou cestou. Pri návrate musia kamióny prejsť jednou z troch umývacích staníc na hranici a na farmu sa môžu vrátiť iba s certifikátom, že boli umyté a vydezinfikované.
Dánsky model a štandard
Dánsko patrí medzi najväčších svetových vývozcov ošípaných a bravčového mäsa a toto odvetvie je kľúčové pre dánsku ekonomiku. Viac ako 5 000 fariem a tri veľké spracovateľské spoločnosti Danish Crown, Tican a DanePork spolu ročne vyvezú ošípané a mäso v hodnote 38,9 miliárd DKK (5,2 miliardy eur) a na domácom trhu zhodnotia za ďalšie štyri miliardy (0,5 miliardy eur).
Iba asi desať percent produkcie ostáva doma. V živom sa vyvezie 16,6 milióna ošípaných a domáce bitúnky ich spracujú ročne 14,3 milióna. Ošípaných je v Dánsku približne dvojnásobok počtu obyvateľov. Podľa štúdie uverejnenej v PubMed Central by Dánsko mohlo prísť o 335 až – 670 miliónov eur, ak by sa ohnisko AMO vyskytlo v krajine. Dosiaľ sa tak nestalo – no nezaznamenali sa ani ďalšie choroby bežné v iných krajinách EÚ.
„Keďže sme zameraní na export, zdravotný stav našich ošípaných je kľúčový. Snažíme sa o to dlhodobo. Nestačí, aby len vláda investovala do takýchto schém alebo protokolov. Aj priemysel musí investovať do tejto spoločnej úlohy a spoločného cieľa, aby sa do Dánska nedostala žiadna nákaza,“ uviedol Christian Fink Hansen.
Reprofoto SACHO: Christian Fink Hansen sa pripojil prostredníctvom telemostu počas podujatia Strategické riešenia krízových a nákazových situácií v chove ošípaných.
Zdravotný a dopravný systém
Producenti v spolupráci s univerzitami a štátnymi orgánmi vypracovali vlastný zdravotný systém – Specific Pathogen Free (SPF), ktorý určuje pravidlá biologickej kontroly na farmách. Druhou zložkou systému je SPF doprava, ktorú vlastnia producenti. Približne tri štvrtiny v Dánsku chovaných ošípaných sa už narodilo v tomto systéme.
„Dánsky dopravný štandard znamená, že kamióny a dopravu financujú a vlastnia veľkí producenti. Máme viac ako 28 tisíc nákladných áut, ktoré odvážajú ošípané z Dánska. Pri návrate ich sledujeme a všetky dezinfikujeme,“ uviedol Hansen.
Typická dánska farma má tri až päť tisíc ošípaných a v typickej dánskej hale chovajú na 650 metroch štvorcových 800 až 1200 výkrmových ošípaných, presne podľa európskych noriem. Takáto by mohla byť aj typická veľká európska farma – ale vďaka zdravotnému a dopravnému systému SPF sú tie dánske špecifické. Haly s ošípanými sú prakticky izolované od vonkajšieho prostredia, na oknách majú sieťky proti vtákom. Krmivo sa skladuje v uzavretých silách.
Všetky ošípané sú registrované a eviduje sa aj každý ich presun. Do Dánska sa nesmú na chov doviesť žiadne živé ošípané ani semeno na insemináciu. K stádam môže vstupovať iba obmedzený počet osôb, ktoré si pri vstupe vymenia šaty a obuv.
„Ak by Dáni chceli v zahraničí poľovať na diviaky, dáme im bezplatnú cestovnú súpravu s taškami na prepravu mäsa a prostriedkami na dezinfekciu, ktoré musia použiť pred návratom. Ďalej nechceme, aby farmári pestovali poľnohospodárske plodiny blízko fariem, ktoré môžu prilákať diviaky,“ opisuje Hansen ďalšie opatrenia.
Nič sa nezanedbalo
V Dánsku neplatí, že sa producenti podriaďujú štátu, je to skôr naopak, štát sa podriaďuje pravidlám, ktoré si na ochranu odvetvia zvolili. Kľúčová je však spolupráca.
„V Dánsku máme dlhú tradíciu úzkej spolupráce medzi vládou, priemyslom, univerzitami a veterinármi. Je to založené na vzájomnej dôvere a rešpekte, máme rôzne úlohy a máme spoločný cieľ. Je to jeden z dôvodov, prečo sme dokázali dosiahnuť tieto výsledky,“ uviedol Christian Fink Hansen.
Realizovali prakticky simulácie všetkých vážnejších hrozieb. Ak by sa nejaká predsa vyskytla, krízový scenár je napísaný. Úloha hlavného veterinára v takomto prípade bude predovšetkým mať všetko na povel – odvetvie však zabezpečí veterinárov a kvalifikovaný personál na bitúnkoch. V Dánsku by sa nemohlo stať, že pri preventívnej likvidácii stád, ktoré nie sú zdrojom nákazy, bitúnky prestanú farmárom platiť, alebo budú platiť menej, čo sme na Slovensku zažili v čase šírenia slintačky a krívačky.
„Ak by došlo k situácii, že by sme by sme museli eliminovať stáda, máme zdroje a mali sme cvičenia ako to zvládnuť. Ale máme aj prostriedky, z ktorých môžeme pokryť straty farmárov, ktorí sú v jednotlivých karanténnych zónach. Máme dohodu s vládou, na základe ktorej sa podľa aktuálnych cien stanoví cena za ošípané, ktoré musia byť utratené. Takže v krízovej situácii nebudeme strácať čas diskutovaním o cenách,“ uviedol.
Už vopred je stanovené, že všetci dánski farmári budú plne kompenzovaní za zvýšené náklady aj úbytok produkcie – čiastočne z európskych a štátnych zdrojov a zvyšok uhradia producenti.
Zdroj: polnoinfo.sk
