Zmena financovania agrárneho podnikania s obavami
Pokiaľ ide o obsah, kladieme si oprávnenú otázku, či vízia zodpovedá potrebe nášho agropotravinárskeho sektora, a tak sa pozrime, čo na víziu hovoria slovenskí europoslanci. Poľnohospodárov najviac „rozrušujú“ informácie o zlúčení poľnohospodárskych fondov s ostatnými eurofondmi, čo by aj znamenalo, že o ich rozdeľovaní by nerozhodovala tak ako doteraz EÚ, ale národné vlády únie obdobným mechanizmom, ako dnes funguje fond obnovy, z ktorého poľnohospodári nedostávajú nič. Tiež sa im nepáči, že okrem doterajších 3 fondov týkajúcich sa priamych dotácii, podpory menej rozvinutých regiónov a peňazí pre administratívu, prišla šéfka Európskej komisie s návrhom vzniku 4. fondu s názvom Fond európskej suverenity bez vysvetlenia, na aký účel by sa peniaze použili. Pripomeňme si, že na roky 2021-2027 sa počíta na poľnohospodárske dotácie s objemom 379 miliárd eur, na kohéznu politiku vidieka s objemom 382 miliárd eur, a tak na diskusiu ich zlúčenia do jedného fondu reagujú poľnohospodári viac ako s nevôľou.
Predložená vízia len okrajove rieši negatívne dôsledky vstupu Ukrajiny do EÚ, ktoré sa poľnohospodárov dotknú najviac a keďže nepoznajú finančné dopady prípadného vstupu, je aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vo vyjadreniach skôr zdržanlivá. Čo pokladá za kľúčové, je podpora potravinárstva, čo súvisí s otváraním nových trhov ako reakcia na očakávanú obchodnú vojnu. Pre agrárny sektor pokladá komora za dôležité, aby financovanie platilo rovnako pre všetky podniky, bez rozdielu veľkosti a štruktúry hospodárstva.
Čo určite potrebujeme, je vyššia podpora pestovania ovocia a zeleniny tak, aby sme sa stali sebestační. Čo môže byť pre nás zaujímavé, je podpora vinárstva, keďže v južnej Európe dochádza ku klimatickým zmenám, ktoré obmedzujú produkciu vína v tejto oblasti. Pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, vízia počíta so zlepšovaním životných podmienok zvierat, s vyššou úrovňou spracovania mäsa, ako aj vyššej podpory chovu zvierat, ktorý má na Slovensku svoju tradíciu. To, že farmári počítajú s nižšou úrovňou administratívnej záťaže, samozrejme, s uvaľovaním sankcii pri nedodržiavaní technologických postupov, ktoré prispôsobujú skôr klimatickým podmienkam, sa berie za samozrejmosť. K plánovanej vízii mala dať stanovisko aj novovytvorená Európska rada pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo, čo sa na poslednom zasadnutí nestalo, keďže žiadna dohoda nevznikla. Európski farmári totiž „cítia“, že zo strany Európskej komisia sa už hľadajú „cestičky“ ako presunúť doterajšie najväčšie objemy európskych peňazí už nie do agrárneho sektora, ako to bolo doteraz, ale„ inde“, a preto sú ich reakcie skôr neutrálne.
Zdroj: AGROBIZNIS


