Minister Takáč a zbor poradcov: spoločným cieľom je stabilný sektor, dostatok vody a silné slovenské pôdohospodárstvo
Zbor poradcov vedie rektorka Klaudia Halászová, podpredsedom je podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Novým členom sa stal predseda združenia mladých farmárov ASYF Róbert Palider. „Zloženie môjho poradného tímu pokrýva celé spektrum sektora – od poľnohospodárov a potravinárov cez lesníkov až po samosprávy. Práve takáto odborná a konštruktívna diskusia nám umožňuje hľadať riešenia pre celý sektor. V pôdohospodárstve sa nemôže robiť politika, musíme hľadať riešenia, ktoré stabilizujú sektor a posilnia potravinovú bezpečnosť Slovenska,“ uviedol minister Takáč.
Sucho a voda sú strategickou témou
Doterajšia žatva podľa ministra nepredstavuje plošnú katastrofu. Pri pšenici, jačmeni či repke sa úrody v mnohých prípadoch pohybujú približne na úrovni päťročného priemeru. Kritická je však situácia pri krmovinách, senážach a najmä pri kukurici na siláž, čo zasahuje podniky so živočíšnou výrobou. Minister avizoval rokovania s vládou aj Európskou komisiou o možnostiach podpory poľnohospodárov zasiahnutých suchom. „Potrebujeme, aby pomoc pri krízových situáciách prichádzala rýchlejšie a s menšou byrokraciou. Budeme tlačiť na Európsku komisiu, aby boli v rezervnom fonde dostatočné zdroje na kompenzácie za sucho. Zároveň budeme hľadať možnosti financovania aj zo štátneho rozpočtu,“ povedal minister.
So suchom súvisí aj potreba obnovy závlahových systémov a komplexného manažmentu vody v krajine. Podľa ministra ide o nadrezortnú tému, ktorá sa týka poľnohospodárstva, životného prostredia, samospráv, lesov aj vodného hospodárstva. „Nemôžeme sa pozerať iba na samotné závlahy. Musíme riešiť zadržiavanie vody v krajine ako celok. Voda, ktorá dnes z krajiny odtečie, musí byť v budúcnosti v čo najväčšej miere zachytená a využiteľná pre poľnohospodárstvo aj ďalšie potreby,“ zdôraznil minister. Minister zároveň jednoznačne odmietol privatizáciu hydromeliorácií. „Žiadna privatizácia hydromeliorácií nehrozí. Zostanú v rukách štátu. Otázkou je, ako zabezpečiť ich obnovu, financovanie a efektívne využívanie. To je predmetom našej odbornej diskusie.“
Odbornosť a dlhodobé riešenia
Predsedníčka zboru poradcov Klaudia Halászová zdôraznila potrebu prepájať aktuálne problémy s dlhodobou stratégiou. „Chceme do týchto tém vniesť odbornosť. Našimi hlavnými témami sú pôda a voda, teda manažment vody a kvalita pôdy, ale aj nový strategický plán a to, na aké opatrenia budú smerované finančné prostriedky. Slovensko má odborné kapacity, ktoré musíme v maximálnej miere využiť,“ uviedla Halászová. Podľa nej je nevyhnutná spolupráca viacerých rezortov, keďže otázky vody a agroenvironmentálnych opatrení presahujú pôsobnosť ministerstva pôdohospodárstva.
Podpredseda zboru Emil Macho ocenil, že sa do diskusie dostala aj otázka odškodnenia za sucho a zdôraznil potrebu praktických riešení pre živočíšnu výrobu. „Problém nie je v tom, či poľnohospodári zvieratá nakŕmia. Oni sa o to postarajú. Problém je, za čo ich nakŕmime. Pri výpadku silážnej kukurice budú náklady na krmivo výrazne vyššie. Preto potrebujeme dobre nastavené schémy štátnej pomoci a využiť aj možnosti, ktoré ponúka Európska únia,“ uviedol Macho. Zároveň podporil zachovanie hydromeliorácií v rukách štátu a hľadanie modelu, v ktorom sa na ich fungovaní budú podieľať aj samotní poľnohospodári.
Jozef Šumichrast upozornil na potrebu riešiť aktuálne problémy súbežne s prípravou budúceho obdobia. „Aktuálne problémy nesmú prekryť to, čo nás čaká v budúcnosti. Musíme odborne riešiť zadržiavanie vody v krajine, ale zároveň sa pripravovať na Národný regionálny partnerský plán a budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku. Tieto rozhodnutia budú mať zásadný vplyv na slovenských poľnohospodárov a potravinárov,“ povedal Šumichrast.
Podpora výroby a budúca Spoločná poľnohospodárska politika
Zbor poradcov diskutoval aj o poklese výkupnej ceny surového kravského mlieka, nízkych cenách ošípaných a raste cien hnojív. Minister v tejto súvislosti uviedol, že Slovensko bude pokračovať v rokovaniach na európskej úrovni.V prípade hnojív Európska komisia vyčlenila viac ako 400 miliónov eur pre členské štáty. Slovensku pripadá približne 6,5 milióna eur. Minister požiadal Ministerstvo financií SR o možnosť ďalšieho dofinancovania zo štátneho rozpočtu. „Nechceme ísť cestou plošného rozdávania peňazí. Pomoc chceme smerovať tam, kde vzniká pridaná hodnota – najmä do špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby,“ uviedol minister Takáč.
Dôležitou témou bola aj budúca Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2028. Slovensko bude presadzovať zachovanie dostatočného objemu finančných prostriedkov, odmietnutie stropovania priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur a začlenenie potravinárstva do Spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur je pre Slovensko červenou čiarou. Rovnako je pre nás zásadné, aby potravinárstvo zostalo súčasťou Spoločnej poľnohospodárskej politiky a aby slovenský sektor nemal k dispozícii menej finančných prostriedkov ako dnes,“ zdôraznil minister.
Ministerstvo zachováva štátnu pomoc a národné podpory
Minister Takáč zároveň ocenil pokračujúci dialóg so stavovskými organizáciami a odbornou verejnosťou. Ministerstvo aj napriek konsolidácii verejných financií zachováva približne 70-miliónový balík štátnej pomoci a národných podpôr. „Sektor potrebuje stabilitu a predvídateľnosť. Preto sme sa rozhodli, že v rámci štátnej pomoci a národných podpôr nepôjdeme cestou škrtov a zachováme približne 70 miliónov eur. Dôležité je, aby sme spoločne hľadali riešenia a aby odborná diskusia pokračovala aj medzi zasadnutiami zboru poradcov,“ uzavrel Takáč.
Členovia zboru poradcov sa zhodli na potrebe pokračovať v odbornom dialógu a prepájať riešenie aktuálnych problémov s dlhodobou prípravou slovenského poľnohospodárstva. Súčasťou ďalšej práce bude aj príprava odborných návrhov v oblasti vody, pôdy, investícií a budúceho financovania sektora.
Zdroj: Tlačové správy, MPRV SR
