Výkrmom vo Veľkom Ďure ročne prejde vyše 50 tisíc odstavčiat
Produkcia ošípaných na Slovensku rokmi klesá a dnes sa už nedá porovnávať s tým, čo sme u nás dokázali dochovať pred desiatkami rokov. Pulty zaplavuje dovážané bravčové mäso z rôznych kútov Európy, aj zo vzdialeného Španielska či Holandska. Naši producenti neraz dovozovým produktom len ťažko dokážu konkurovať cenou. Napriek tomu sa nájdu takí, ktorí od chovu ustúpiť nechcú – ani napriek nízkej konkurencieschopnosti, ani napriek rizikám, ktoré neustále už niekoľko rokov predstavuje africký mor ošípaných. Ostražitosť chovateľov len nedávno preverila aj slintačka a krívačka, ktorá sa však na farmy ošípaných u nás vôbec nedostala.
Farma ošípaných už roky funguje aj vo Veľkom Ďure v okrese Levice. V uplynulých 25-rokoch ju prevádzkuje chovateľ František Valášek, pričom v tamojších objektoch sa sústreďuje najmä na predvýkrm a výkrm.
„Toto je však farma, kde je prasníc menej, tie sústredíme predovšetkým v našich priestoroch v Kovarciach. Sem, do Veľkého Ďura, prichádzajú zvieratá najmä na výkrm,“ vysvetlil František Valášek, chovateľ.
Dva mesiace v predvýkrme
Na farmu prichádzajú odstavčatá vo veku 30 dní, a zostávajú na nej až do konečnej fázy, v ktorej dosiahnu približne 115 kilogramov. S touto hmotnosťou odchádzajú na bitúnky.
„Prichádzajú sem prasiatka o hmotnosti asi 6-7 kilogramov. Majú tu zabezpečené pohodlie a welfare. V tejto kategórii predvýkrmu zotrvávajú 56 až 60 dní. Práve táto kategória vyžaduje špecifickú starostlivosť. Zvieratá musia mať v priestoroch vyššiu teplotu, 25 až 30 stupňov. Je u nich väčšie riziko hnačiek alebo prechladnutí, ako u starších zvierat, takže musia byť pod pravidelnou kontrolou a teda musia mať zabezpečenú stopercentnú čistotu. Pokiaľ v tejto mladej kategórii prasiatko raz prechladne alebo dostane hnačku, už počas celého života to veľmi problematicky dobieha,“ vysvetlil chovateľ.
Celkovo 160 dní
Zvieratá v predvýkrme sú umiestnené v samostatných špeciálnych boxoch, prispôsobených ich veľkosti.
„Kŕmenie je špecifické, prispôsobené veku zvierat. Dostávajú malé granulky presného zloženia, kde je vyšší obsah dusíkatých látok, nižší obsah energie. Majú presne predpísané zloženie vitamínov, minerálnych látok, aminokyselín a živín. Ku koncu turnusu, teda ku koncu predvýkrmu, sa teplota v maštali znižuje postupne k 20 stupňom, pretože 20 stupňov ich zase čaká vo výkrmovej kategórii,“ uviedol Valášek.
Po predvýkrme postupujú zvieratá do vedľajších maštalí, kde sú boxy opäť prispôsobené ich veľkosti. Výkrm trvá 90 až 100 dní. Celkovo tak zvieratá na farme vo Veľkom Ďure pobudnú v priemere 160 dní.
„Do tejto kategórie prichádzajú s váhou 25-30 kg, a odchádzajú s váhou 115-120 kg. Teplota je tu spomínaných 20 stupňov. Koterce sú väčšie, prispôsobené sú aj kŕmidlá, väčšie sú rošty, iné sú napájačky. Je to teda kompletne iná technológia, ako v predvýkrme. Pri krmive tu máme väčšiu veľkosť granúl, mení sa aj zloženie kŕmnej zmesi. Máme zmes pre kategóriu od 30 do 50 kg, inú zas pre kategóriu od 50 do 70 kg a inú pre finálnu kategóriu do 120 kg. Každá má svoje špecifiká vzhľadom na vek a potreby zvierat,“ uviedol chovateľ.
Potrebné podmienky na farme sú pre zvieratá zabezpečované celoročne.
„Čiže na farme máme aj spôsob vykurovania, je tu bioplynová stanica, kde využívame odpadové teplo na vykurovanie priestorov, a samozrejme počas leta je zabezpečené vetranie. Snažíme sa ochladzovať priestory, zabezpečovať neustály dostatok čerstvej pitnej vody a adlibitné kŕmenie suchými granulovanými kŕmnymi zmesami. Pravidelne zabezpečujeme kontrolu vody, máme vlastné studne s chlorátormi aj s možnosťou prípadnej medikácie, ak by nastal nejaký zdravotný problém,“ dodal Valášek.
Bez podceňovania rizika
Farma vo Veľkom Ďure bola postavená v 70-tych rokoch minulého storočia. Medzičasom prešla modernizáciou, ktorá však bude čoskoro potrebná zas.
„Ročne na našich troch farmách, vrátane tejto vo Veľkom Ďure, vyprodukujeme asi 50 až 55 tisíc jatočných ošípaných. Za posledných asi sedem rokov ide o stálu produkciu. Je to dané kapacitou fariem, kde máme istý počet prasníc, určitý počet hál. Ak chceme a musíme udržať welfare, nemôže sa počet zvierat navyšovať. Pokiaľ by sa situácia s chovom ošípaných udržala a ekonomicky by sa nezhoršovala, chceli by sme do budúcna farmu modernizovať. Bola postavená pred 50 rokmi. Veľa technológií sme už vymenili, ale je to nekonečný príbeh. Technológie majú životnosť 8 až 10, možno 15 rokov, takže to, čo sme pred desaťročím vymieňali, budeme musieť skôr či neskôr obnovovať znova,“ skonštatoval chovateľ.
K veciam, na ktoré sa na farme kladie zvýšený dôraz, patrí aj ochrana pred zavlečením neželaných nákaz. Africký mor ošípaných sa už v okrese Levice vyskytol, a to nielen u voľne žijúcej diviačej zveri, ale len nedávno aj v chove v Semerovciach.
„Pred asi tromi rokmi sme prešli generálnou opravou všetkých plotov. Boli tu spravené nové betónové ploty, ktoré sú zapustené do zeme do hĺbky asi 30 cm a takto je oplotením obohnaná celá farma o obvode asi 1,4 km. Nikto cudzí sa nemôže dostať na našu farmu, ani žiadne cudzie dopravné prostriedky. Máme vnútrofarmové vozidlá, ktoré vyvážajú zvieratá von, pokiaľ odchádzajú. Kŕmne zmesi si vyrábame len sami, čiže autá, ktoré nám vozia kŕmne zmesi, ich nevozia do žiadneho iného chovu ošípaných,“ dodal Valášek.
Zdroj: poľnoinfo
