VÚB agro konferencia: Projekty zo Strategického plánu 2023-2027 sa čoskoro spustia
Menej peňazí pre sektor?
Agro konferencia organizovaná VÚB bankou už patrí do tradičného repertoáru podujatí, ktoré cielia na slovenský agrosektor. Trinásty ročník podujatia sa konal v spolupráci s televíziou ta3, pričom, podobne ako vlani, aj tentoraz ho moderovala Lenka Buchláková. Organizátori rozdelili program do dvoch panelov. Ten prvý sa venoval budúcemu smerovaniu sektora. Na túto tému diskutovali minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč a člen predstavenstva a vrchný riaditeľ divízie firemného bankovníctva VÚB banky Andrej Viceník. Hneď na úvod vyjadril minister rozčarovanie nad aktuálnym návrhom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ zo strany Európskej komisie. „Na jednej strane Európska komisia v rámci svojho Viacročného finančného rámca navýšila celkový rozpočet o 900 mld. EUR, no pre sektor pôdohospodárstva po zohľadnení inflácie má ísť o takmer 40 % menej peňazí v porovnaní so súčasným obdobím. To je nepochopiteľné,“ argumentoval R. Takáč. „Aktívne rokujem s agrárnymi ministrami EÚ, pričom som sa už stretol s pätnástimi z nich, no nepoznám ministra, ktorý by s týmto návrhom súhlasil,“ doplnil. Slovensko kritizuje opätovné oživenie pokusu zaviesť stropovanie priamych platieb nad 100 tis. EUR, na čo by Slovensko doplatilo najviac spomedzi všetkých členských štátov. „Celý svet sa centralizuje a koncentruje a my ideme opačným smerom. Podľa môjho názoru nie je cesta zvyšovania potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti to, že budeme podporovať len tých poľnohospodárov, ktorí majú desať hektárov,“ oponoval šéf rezortu. Súčasne ale avizoval, že je pravdepodobné prepracovanie celého návrhu, keďže už avizovala nejaké ústupky aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
Na druhej strane ministra teší, že Slovensko už druhý rok po sebe dokázalo naliať do odvetvia viac ako 1 mld. EUR ročne. V roku 2025 sme pritom svedkami historického čerpania Programu rozvoja vidieka, z ktorého by sa malo podariť v tomto finálnom roku vyčerpať až 600 mil. EUR. Ďalším pozitívom je držanie rozpočtu na štátnu pomoc stabilne medzi 65 až 70 mil. EUR. „Konsolidujeme financie, no nerušíme štátnu pomoc, tá bude v roku 2026 v rovnakej výške ako bola v roku 2025. Šetríme na sebe, nešetríme na poľnohospodároch“, odkázal publiku R. Takáč.
Andrej Viceník nadviazal na tému, keď poukázal na dôležitosť súčinnosti fungovania všetkých zainteresovaných v chlebovom odvetví. „Agrosektor nie je také jednoduché naplánovať, ako niektoré iné časti biznisu. Tu sa naozaj môžu stať veci vis major, ako napríklad prepuknutie slintačky a krívačky v tomto roku. A potom je veľmi dôležité, aby všetci, ktorí na tomto trhu pôsobia, čiže podnikatelia, banky, finančné inštitúcie, poisťovne, štát, fungovali synchronizovane s cieľom eliminovať negatívne udalosti, ktoré môžu byť pre sektor zásadné. Je dôležité, aby podnikatelia mohli podnikať v stabilnom a udržateľnom prostredí, aby naozaj vedeli, na čo sa môžu spoľahnúť a mohli sa tak plne sústrediť na investície, rozvoj a rast svojho podnikania“, ozrejmil A. Viceník. K tomu dodal, že banky sa snažia nastavovať svoje produkty pre poľnohospodárov v súlade s tým, aby pomohli odvetviu napredovať. Na Slovensku podľa jeho slov poskytujú banky odvetviu poľnohospodárstva a potravinárstve úvery v objeme 2 mld. EUR, pričom na VÚB pripadá 750 mil. EUR.
Viac finalizácie produkcie i zelené projekty
Podľa R. Takáča je pre ďalší rozvoj slovenského agrosektora kľúčové, aby sme sa začali sústrediť na odvetvia, ktoré generujú vyššiu pridanú hodnotu. To znamená viac sa sústrediť na chov hospodárskych zvierat a pestovanie ovocia a zeleniny, na ktoré máme aj priaznivé klimatické podmienky. Minister považuje za problém aj to, že napriek tomu, že sme pri viacerých komoditách sebestační len na 30 – 40 %, nedokážeme zabrániť tomu, aby sa aj cez to všetko tieto komodity vyvážali do zahraničia. Ako príklad uviedol sektor chovu hovädzieho dobytka, pri ktorom je pre farmárov cenovo výhodnejšie vyviezť komoditu na spracovanie na zahraničné bitúnky, pretože je to rentabilnejšie ako produkciu spracovať doma. I preto MPRV SR v rámci investičných projektov v súčasnom programovacom období, ktorých zverejnenie sa chystá už vo veľmi krátkom čase, dalo do podmienok pre čerpanie podpory klauzulu, že ak chce spracovateľský podnik využiť podporu, musí sa zaviazať spracovať časť produkcie, ktorá pochádza z domácich chovov.
Debata sa rozšírila aj na oblasť zelenej politiky, pričom VÚB banka patrí k lídrom, ktorí podporujú zelené investície. „Podpísali sme ďalšiu zmluvu s Európskou investičnou bankou, od ktorej sme získali 50 mil. EUR na zelené projekty, pričom sumu fakticky prepožičiame našim zákazníkom. Chceme financovať investície, ktoré nielenže prinášajú zelený efekt, ale zároveň zvyšujú vašu konkurencieschopnosť a efektivitu,“ ozrejmil A. Viceník. Súčasne priznal, že Európska komisia v tejto oblasti stanovuje až príliš ambiciózne ciele, ktoré niekedy presahujú reálne možnosti daných ekonomík. Aj preto sa člen predstavenstva VÚB domnieva, že dôjde k úprave, resp. posunutiu niektorých zelených cieľov, ktoré si EK predsavzala. Bankár sa dotkol aj ďalšej novinky, ktorú VÚB v tomto roku priniesla. Ide o tzv. minibondy, ktoré fungujú ako prienik medzi bankovým a kapitálovým trhom. Prostredníctvom nich môžu malé a stredné podniky financovať svoje podnikateľské aktivity, pričom VÚB je aranžérom a sponzorom celej emisie, pričom má pod taktovkou aj úpis celej sumy týchto mini dlhopisov, čo zvyšuje flexibilitu a bezpečnosť pre všetkých účastníkov.
Pri otázke generačnej obmeny sa minister R. Takáč pristavil pri dôležitosti propagácie odvetvia ako moderného sektora v očiach mladých ľudí a súčasne označil za chybný krok skutočnosť, že samosprávy čoraz viac rušia stredné odborné školy, resp. študijné odbory na týchto školách.
Investičné výzvy zo SP 2023-2027
Atraktívnym bodom diskusie už tradične býva téma výziev pre agrosektor, keď poľnohospodári a potravinári už netrpezlivo očakávajú zverejňovanie výziev na investičné projekty zo Strategického plánu (SP) 2023-2027. Tejto téme sa venoval dominantne generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Marek Čepko v druhom diskusnom bloku, no na tému reagoval aj minister R. Takáč v reakcii na otázku možných podpôr spracovateľského priemyslu do ďalších rokov. Minister zdôraznil, že minulá vláda v aktuálnom Strategickom pláne vyčlenila na investičné projekty spracovateľským podnikom len 50 – 60 mil. EUR z balíka 900 mil. EUR, pričom nová vláda už mala po schválení Strategického plánu len obmedzené možnosti na zmeny alokácií. Napriek tomu potravinári budú mať možnosti financovania svojich projektov. Za veľkú zmenu pre všetkých žiadateľov pritom treba považovať fakt, že po novom bude môcť podnik požiadať o podporu len jedenkrát za celé obdobie a i preto by si mal každý podnik premyslieť, či pôjde do tzv. malej výzvy s oprávnenými nákladmi 100 tis. EUR na projekt alebo do veľkej výzvy, kde by maximum oprávnených nákladov projektu malo byť nastavené medzi 900 tis. EUR až 1 mil. EUR.
Prvé výzvy by pritom mali byť zverejnené už čoskoro.
V rámci druhého bloku diskusie to potvrdil i Marek Čepko. Ten súčasne prítomným vysvetlil, že PPA bola jedným z iniciátorov odloženia zverejňovania nových výziev z SP 2023-2027 z dôvodu, že agentúru doteraz plne zamestnávalo vyhodnocovanie výziev z PRV z minulého obdobia, ktoré sa náš rezort rozhodol vyčerpať do maximálnej možnej miery. Aj napriek tomu, že nové programovacie obdobie beží od roku 2023, a doteraz z neho nebola zverejnená žiadna výzva na investície, generálny riaditeľ ubezpečil poľnohospodárov, že sa nemusia báť, že by sa peniaze z nového Strategického plánu nevyčerpali. „Mám jasnú predstavu o tom, ako lepšie využiť projektové podpory a chcem dnes odkázať všetkým poľnohospodárom, že nemám žiadne obavy o to, že by sme nevyčerpali finančné prostriedky zo Strategického plánu. Sme totiž poučení z chýb, ktoré táto krajina absolvovala v rámci takmer desaťročného obdobia programu rozvoja vidieka a máme jasnú stratégiu na to, ako efektívne, rýchlo, veľmi transparentne doručiť finančné prostriedky v rámci projektových podpor Strategického plánu, ktorý môžeme čerpať do konca roku 2029“, zdôraznil šéf PPA. PPA pripravuje ďalšie opatrenia, ktoré zefektívnia čerpanie. M. Čepko tlačí na to, aby MPRV SR v dohľadnej dobe zverejnila harmonogram čerpania výziev na najbližší rok. Okrem toho PPA chce poľnohospodárom ponúknuť workshopy a online konzultácie, ktoré zefektívnia proces podávania žiadostí a projektov farmárov. Novinkou bude aj to, že každý žiadateľ bude mať na PPA svojho osobného projektového manažéra, na ktorého sa bude môcť kedykoľvek obrátiť. Úvahy sa rozširujú aj o možnosť využitia umelej inteligencie, ktorá má ambície zrýchliť vyhodnocovanie projektov, pričom v prípade malých projektov by do budúcnosti umelá inteligencia mohla žiadateľom pomôcť aj priamo s vypracovaním projektu tak, aby títo nemuseli vynakladať na tento úkon veľké finančné prostriedky externým firmám, ktoré sa na túto činnosť špecializujú.
V druhom bloku okrem M. Čepka a A. Viceníka debatovali aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Andrej Gajdoš, prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana a konateľ Liptovských pekární a cukrárni V Č E L A – Lippek, s.r.o., Slavomír Moravčík. Práve S. Moravčík vo svojom vstupe hovoril o tom, koľkej byrokracii v minulosti bolo potrebné čeliť pri čerpaní finančných zdrojov prostredníctvom projektov z PRV. „Je to byrokratické, podľa môjho názoru zastaralé a nespĺňa to už podmienky dnes nutnej rýchlosti a efektívnosti“, myslí si S. Moravčík. Aj preto spoločnosť pod jeho vedením sa ostatné roky snaží financovať investície hlavne vo vlastnej réžii. Podnikateľ však verí, že súčasné zmeny, ktoré spravilo nové vedenie PPA, povedú k žiadaným výsledkom. Napriek tomu mal na generálneho riaditeľa „tip“ na to, aby PPA robila niečo s verejným obstarávaním. „Verejné obstarávanie je podľa môjho názoru z praxe jeden moloch, ktorý podľa možností by bolo ideálne odstrániť alebo ho nejako reformovať, lebo my podnikatelia v tom projekte najlepšie vieme, čo potrebujeme a ako to potrebujeme. Robiť nejaké verejné obstarávanie, keď viete, že tie ďalšie ponuky nespĺňajú tie podmienky alebo tie parametre, ktoré chcete, je podľa nás úplne zbytočné,“ myslí si podnikateľ z Liptova. Generálny riaditeľ priznal, že v tejto oblasti nás zväzuje do značnej miery aj Európska legislatíva, ktorú je nutné plniť. Ubezpečil ale, že sa chystá aktualizácia a doplnenie položiek v Katalógu cien na verejné obstarávanie, pričom apeloval, aby poľnohospodári posielali agentúre podnety, aké ďalšie stroje a zariadenia by mal katalóg obsahovať. Tiež sa chystá pri projektoch do 100 tis. EUR zjednodušeného vykazovania výdavkov, čo by mohlo tiež celý proces zefektívniť.
Tému ďalej rozvinul A. Gajdoš. „Boli by sme radi, keby sa na projektové podpory tiež vzťahoval nejaký procesný zákon. Niečo ako správny poriadok v zákone o správnom konaní alebo vlastný proces, ktorý by si platobná agentúra opravila v zákone. Boli by sme radi, keby skutočne boli nejaké lehoty, že po podaní projektu, napríklad do troch mesiacov, žiadateľ musí byť oboznámený o tom, či je úspešný alebo nie v danom projekte. Mal by byť oboznámený rozhodnutím, voči ktorému je možné podať opravný prostriedok, aby sa mohol brániť. Privítali by sme možno aj nejakú webovú stránku, kde žiadateľ vidí, čo sa z jeho žiadosťou a jeho projektom deje,“ pridal ďalšie návrhy na zlepšenie v oblasti čerpania projektových podpôr predseda SPPK Andrej Gajdoš.
Slovenská potravinová sebestačnosť
Filip Kasana reagoval na otázky týkajúce sa nízkeho percenta zastúpenia slovenských potravín na pultoch obchodov, ktoré sa dlhodobo pohybuje tesne pod 40 %. Prezident Zväzu obchodu SR, ktorý je súčasne aj podpredsedom predstavenstva COOP Jednota zdôraznil, že v tejto oblasti je dôležitá spolupráca celej vertikály od prvovýroby až po obchod. „Som rád, že i pán minister vníma, že obchod nie je nepriateľ, pokiaľ ide o tému podpory domácej produkcie, ale naopak, rôzne aktivity z pozície zväzu obchodu aj v spolupráci s SPPK podporujeme“, prezradil F. Kasana. Za kontraproduktívne považuje, že niektoré reťazce pri určovaní podielu slovenských potravín na pultoch predajní využívajú rôznu metodiku, ktorá umelo prikrášľuje finálny výsledok. Mieril tým na to, že niektoré reťazce určujú podiel slovenských potravín z celkového objemu vystaveného tovaru, pričom za správne považuje tento podiel počítať z objemu reálne predaných tovarov, teda tovarov, ktoré prejdú cez kasu. V tejto oblasti je apropos COOP Jednota lídrom, keď slovenské produkty tvoria takmer 70 % celkových predajov reťazca. Ceny slovenských produktov síce nie sú najlacnejšie, no nie sú ani najvyššie. Za efektívne nástroje podpory predaja domácich produktov F. Kasana považuje predaje cez privátne značky, či v akciách.
Upozornil, že konsolidácia verejných financií vlády pritom môže celý proces zbrzdiť, keďže spotrebitelia začínajú podľa jeho slov kvôli tlaku na pokles svojich disponibilných príjmov meniť svoje nákupné správanie. Cítiť to na vyššom predaji cez akcie, pričom začína klesať dopyt po prémiových potravinách.
Marek Čepko doplnil, že sa čoskoro spustí výzva na malé projekty pre spracovateľov s alokáciou 35 mil. EUR, kde bude možné podporiť až 350 spracovateľov so sumou oprávnených výdavkov v objeme 100 tis. EUR. „350 malých lokálnych
spracovateľov bude podporených, ale chceme v rámci stratégie pána ministra a Slovenskej republiky podporovať tých, ktorí budú spracovávať vlastnú surovinu, či už mlieko alebo mäso, preto požadujeme, aby minimálne 60 % zo spracovanej suroviny bolo zo Slovenska“, doplnil M. Čepko vyjadrenia ministra o podpore domácej finalizácie produkcie z prvého bloku diskusie.
Finančné nástroje a nová SPP
Určitá informačná hmla stále visí nad otázkou, či v tomto Strategickom pláne budú využité pri investičných projektoch aj finančné nástroje. Podľa A. Viceníka by sektoru pomohlo, ak by využil finančné nástroje, ale podľa jeho slov sa musí rozhodnúť ministerstvo, či chce ísť touto cestou alebo nie. VÚB pritom už má skúsenosti s finančnými nástrojmi, ktoré využívala v spolupráci s ministerstvom hospodárstva.
Na tému reagoval aj M. Čepko, ktorý zdôraznil, že rozhodnutie o implementácii finančných nástrojov je v rukách ministerstva, no diskusie na túto tému naznačujú, že finančné nástroje budú využité v rámci podpory projektov malých a stredných podnikov. Ich implementácia by mala začať v druhej polovici roka 2026. Forma by mala byť v podobe garancií za úvery v kombinácii s grantom, ktorý by mal byť následne využitý na splatenie časti istiny.
Aj v druhom bloku sa diskutovalo o novej SPP po roku 2028, kde rovnako aj SPPK kritizovala súčasný návrh podoby agrárnej politiky po roku 2028 zo strany EK. Podľa A. Gajdoša súčasný návrh avizuje, že finančné prostriedky pre SR sa skrátia voči súčasnému obdobiu o 21 %, teda o 990 mil. EUR. Ešte väčším problémom je však návrh na zrušenie dvojpilierovej politiky a vytvoreniu jedného superfondu, pričom vlády členských štátov majú rozhodovať o jeho využití. To môže viesť k tomu, že financie, ktoré pôvodne mali smerovať do agrosektora, napokon môžu zamieriť inde. Problémom je aj zrušenie limitov pri poskytovaní štátnych podpôr, čo zase môže vyvolať to, že bohatšie členské štáty budú svoj agrárny sektor podporovať viac ako menej bohatšie. SPPK pritom avizuje, že plánuje s kolegami z ďalších krajín štrajk priamo v Bruseli s cieľom prinútiť komisiu k prehodnotenie celého návrhu.
Zdroj: AGROBIZNIS
