František Valášek: Verme, že rok 2026 sa na ten predchádzajúci nebude podobať
Rok 2025 sa najmä pre chovateľov zvierat zapísal do histórie ako jeden z najťažších – aj vzhľadom na nákazy, ktoré sa u nás vyskytli. Ako ho hodnotíte z pohľadu chovateľov ošípaných?
Ekonomicky bol veľmi zlý. Významným zásahom bola samozrejme slintačka a krívačka, ktorá sa objavila už v prvej časti roka, a kvôli ktorej sme dva týždne vôbec nemohli predávať žiadne ošípané. Následne sa otvoril veľmi obmedzený predaj len v rámci Slovenskej republiky, aj to so špecifickými pravidlami. V tom čase sme s výkupnou cenou padli o 25 až 30 centov dole oproti cenám, ktoré platia v Nemecku, Česku alebo Poľsku. Na takejto zníženej úrovni sme boli skoro tri mesiace, až potom sa začala cena dvíhať. Avšak keď zhodnotíme aj celý rok, nikdy sme sa už na nemeckú cenu nedostali, stále sme boli 10-15 centov pod ňou. Aj dnes, keď je slintačka a krívačka minulosťou, je situácia zlá. Cenovo sme zhruba 8 až 10 centov pod nemeckou cenou. Takže chovatelia ošípaných to v roku 2025 vôbec nemali ľahké.
Slintačka a krívačka sa objavila na konci marca. Bola situácia v sektore horšia už aj predtým?
Treba povedať, že na začiatku roka boli ceny normálne. Avšak začiatok roka je veľmi špecifický – ľudia sú po sviatkoch prejedení, držia diéty, šetria peniaze a podobne. Preto mesiace január a február patria v rámci odbytu k najslabším mesiacom a tak to bolo aj v roku 2025. V čase, keď sa situácia už mala začať obracať smerom k Veľkej noci a zvýšenému záujmu spotrebiteľov, prišla spomínaná nákaza a tá situácii nepomohla.
Chovy ošípaných samotná nákaza slintačkou a krívačkou nepostihla. Išlo samozrejme o vážnu situáciu – vnímate to, že farmy ošípaných už dlhšie dbali na bezpečnostné opatrenia a biosecurity ako akúsi výhodu?
Čo sa týka ochrany chovov, hygieny a dezinfekcie, my fungujeme v prísnom režime už niekoľko rokov. Vycvičil nás samozrejme africký mor ošípaných, takže my sme v tomto smere nemuseli prijímať žiadne nové opatrenia. Keď to porovnám s farmami hovädzieho dobytka, kde to neraz vyzeralo takpovediac ako v zoologickej záhrade, že tam mohol ktokoľvek prísť, boli sme samozrejme pripravenejší.
Takže dá sa povedať, že slintačka a krívačka vás zasiahla najmä ťažkosťami s odbytom?
Áno, pre nás išlo o problém so zákazom premiestňovania zvierat, kde sme napríklad z pôrodnicových fariem nevedeli prevážať zvieratá na výkrmové farmy a z nich zas na bitúnky.
Hovorilo sa o tom, že pre chovateľov sú to značné straty a môže to niektoré chovy aj položiť…
Dobré je, že samotná nákaza sa do našich chovov nedostala. Chovatelia boli naozaj zasiahnutí najmä obmedzeným odbytom. Zatiaľ čo v iných regiónoch Slovenska najprísnejšie opatrenia trvali asi dva týždne, priamo v blízkosti ohnísk nákazy to bolo takmer dva mesiace. Práve tam mali veľké problémy a vieme, že v tom období museli niektoré odstavčatá a aj niektoré prasnice utratiť, lebo s nimi nevedeli inak naložiť.
Ak máte celé to obdobie slintačky a krívačky zhodnotiť – ako teda bolo z vášho pohľadu zvládnuté?
Vo všeobecnosti si myslím, že dobre. Napokon – ako zvládnete vec, ktorá tu desiatky rokov nebola, ako na to môžete byť pripravení? Jedna vec bola teória, potom sa oprášili praktické veci. Do toho vstúpili aj niektoré nariadenia EÚ, ktoré boli špecifické a my sme sa v rámci nich snažili nejako fungovať. Treba na rovinu povedať, že nie všetky pravidlá pripravujú praktickí ľudia. To, čo sa dalo pred pol storočím, ako uzatváranie obcí a podobne, je dnes skôr teória a v dnešnej dobe si to reálne nevieme predstaviť. Tu nám bola nápomocná Štátna veterinárna a potravinová správa, s ktorou sme boli v dennom kontakte a hľadali sme spôsoby, ako ďalej fungovať. Napokon sa nákazu podarilo zvládnuť a nebola zavlečená do žiadneho chovu ošípaných, takže zopakujem, veterinári to zvládli dobre.
Okrem slintačky a krívačky u nás naďalej takpovediac úradoval aj africký mor ošípaných. V máji bol zasiahnutý aj jeden chov v levickom okrese. Ako sme na tom v tomto smere?
Africký mor ošípaných je niečo, čo tu stále máme. Stále prebieha monitoring, stále sa objavujú pozitívne diviaky v rôznych kútoch Slovenska. Každý diviak, či ulovený alebo nájdený uhynutý, prípadne aj usmrtený napríklad pri dopravných kolíziách, ide na rozbor. Takže zopakujem, africký mor tu stále máme a na to netreba zabúdať.
AMO sa v uplynulých týždňoch objavil aj v Španielsku, ktoré patrí na poli ošípaných k veľkým producentom. Má tento fakt nejaký vplyv aj na sektor chovu ošípaných?
Zatiaľ sa nákaza v Španielsku prejavila len u diviačej zveri, nie v chovoch, aspoň zatiaľ takúto informáciu nemáme. Takže negatívny vplyv je nateraz len taký, že ošípané určené na export, ktoré v tom čase boli pripravené na vývoz do Ázie a zrejme aj do Číny, museli byť presmerované. Čína je vždy veľmi opatrná, čo sa týka afrického moru ošípaných, aj ak sa prejaví len na diviakoch, a nie na farmách. Takže tieto ošípané zrejme skončili v iných krajinách, môžeme len hádať, že to mohlo byť na Balkáne, možno v Poľsku a možno aj u nás.
Okrem spomínaných nákaz, museli ste riešiť aj iné problémy počas uplynulého roka?
Išlo o bežné zdravotné problémy, o nákupy obilia, o problémy s pracovnou silou, ktoré riešime už dlhšie. Len čo sa týka zháňania pracovníkov, je to čoraz ťažšie. Nezamestnanosť u nás je na takej úrovni, že aj keď ponúkneme plat na úrovni 1200-1400 eur mesačne pre ošetrovateľov, máme problém nájsť ľudí, ktorí za tieto peniaze nielen prídu do roboty a takpovediac si pípnu, ale aj chcú a sú ochotní odviesť nejakú prácu.
Aké sú vaše očakávania pre rok 2026?
Verím, že bude lepší. Som večný optimista. Verím, že sa dostaneme na normálne cenové relácie, ktoré sme tu mali v rokoch 2022, 2023 a 2024 – prípadne na priemer týchto troch rokov. Priemerná cena za celý rok by sa z tohto pohľadu mala pohybovať na úrovni 1,45 eura za kilogram, teraz máme 1,22 až 1,24 eura. Verím, že sa na túto lepšiu cenu dostaneme.
Máte nejaké očakávania od roku 2026, možno aj v rámci problémov, ktoré je potrebné riešiť?
Samozrejme by sme privítali lepšiu situáciu v podporách, ale vieme, že je nás veľa, ktorí toto žiadajú. Tiež vieme, že u nás prebieha konsolidácia. Opatrení, ktorých riešenie by sme privítali, je viac. Zoberme si napríklad len to, že chovatelia v krajinách, ako je Španielsko, Taliansko, Francúzsko alebo Nemecko, bežne skrmujú ukrajinské a ruské obilie, ktoré má o 15-20 percent nižšiu cenu, ako naše domáce. Uvedomujem si, že by to bolo proti slovenským pestovateľom obilia, ktorých vlastne chránime. Ale na druhej strane, my ako chovatelia zvierat, a týka sa to nielen ošípaných, ale aj hydiny alebo hovädzieho dobytka, sme nútení kupovať drahšie obilie. Tiež máme drahšie energie ako sú napríklad v Česku, Poľsku alebo Maďarsku. Je to množstvo na prvý pohľad drobností, kde na jednej veci sú o 5 percent vyššie náklady u nás, na ďalšej tiež o 5 percent… A na konci dňa chce dať obchodný reťazec fantastickú reklamu o tom, ako máme radi slovenské produkty. Pritom za ten slovenský produkt chcú vo výkupe dávať o 15-20 percent nižšiu cenu oproti nemeckej. Je to fér a je to správne? Takže je veľa vecí, ktoré treba riešiť. Ja hovorím – prežili sme doteraz a verím, že prežijeme aj rok 2026, a že bude lepší, ako ten predchádzajúci. Lebo ak by sa mal aktuálny rok podobať minulému, tak by to mnohých chovateľov veľmi zabolelo a na konci roka by už naozaj nemuseli byť také stavy ošípaných, aké máme dnes. A povedzme si na rovinu, naša sebestačnosť v ošípaných dnes dosahuje už len asi 25 až 27 percent.
Zdroj: polnoinfo.sk
