Globálny dopyt po mäse a mliečnych výrobkoch porastie do roku 2034
Zároveň však pretrvávajú výživové rozdiely a rastú environmentálne tlaky, čo podľa autorov štúdie poukazuje na zložitú cestu, ktorá svet čaká.
Poľnohospodárska perspektíva 2025 – 2034
Trend predpovedá 6 % nárast globálnej spotreby živočíšnych potravín na osobu do roku 2034. Ide o hovädzie, bravčové, hydinové mäso, ryby, mliečne výrobky a iné produkty živočíšneho pôvodu. Tento dopyt je najvýraznejší v krajinách so stredne nízkym príjmom, kde sa očakáva nárast spotreby až o 24 %, čo výrazne prevyšuje globálny priemer.
„Tieto prognózy naznačujú zlepšenie výživy pre mnohých ľudí v rozvojových krajinách,“ uviedol generálny riaditeľ FAO Čchü Tung-jü.
Vyššie príjmy, lepšia strava – ale nie pre všetkých
Nárast spotreby v ekonomikách so stredným príjmom je spôsobený najmä rastúcimi disponibilnými príjmami, zmenou stravovacích preferencií a urbanizáciou. V týchto krajinách sa predpokladá, že denný príjem potravín živočíšneho pôvodu na osobu dosiahne 364 kcal, čím prekročí hranicu 300 kcal.
Naopak, v krajinách s nízkym príjmom zostane spotreba naďalej nízka – len 143 kcal na osobu a deň, čo je menej ako polovica potrebného množstva pre zdravú výživu. To poukazuje na výrazné nerovnosti v prístupe k výživným potravinám a na výzvy, ktoré je potrebné prekonať na zabezpečenie potravinovej istoty pre všetkých.
Čchü zároveň vyzval na intenzívnejšie úsilie zabezpečiť, aby aj obyvatelia krajín s najnižšími príjmami profitovali z lepšej výživy a potravinovej bezpečnosti.
Produkcia rastie, no s ňou aj emisie
Aby sa uspokojil rastúci dopyt, očakáva sa, že globálna poľnohospodárska a rybárska produkcia sa v nasledujúcom desaťročí zvýši o 14 %, predovšetkým vďaka zvyšovaniu produktivity v krajinách so stredným príjmom. Produkcia mäsa, mliečnych výrobkov a vajec by mala vzrásť o 17 %, pričom stavy hospodárskych zvierat sa rozšíria o 7 %.
Tieto zisky si však vyžiadajú environmentálnu daň: priamy výstup skleníkových plynov z poľnohospodárstva by mal do roku 2034 vzrásť o 6 %, a to aj napriek zlepšenej efektivite emisií.
Aj keď bude produkcia efektívnejšia a emisie na jednotku výstupu klesnú, celkový dopad na životné prostredie porastie, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia.
Vízia: lepšia výživa a menej emisií
Správa opisuje scenár, v ktorom sa podarí dosiahnuť lepšiu výživu pre všetkých a zároveň znížiť poľnohospodárske emisie o 7 % pod súčasnú úroveň do roku 2034.
Na dosiahnutie tohto dvojitého cieľa budú potrebné rozsiahle investície do zvyšovania produktivity a rozšírenie používania už dostupných nízkoemisných technológií, ako sú precízne poľnohospodárstvo, vylepšené krmivá a orientácia na výživovú hodnotu produkcie. Budúci pokrok bude závisieť od koordinovaných politík, technologických inovácií a cielenej podpory – najmä v krajinách, kde je rozdiel medzi dopytom a výživovou hodnotou výrazný.
„Máme nástroje na to, aby sme ukončili hlad a zvýšili potravinovú bezpečnosť vo svete,“ povedal generálny tajomník OECD Mathias Cormann.
„Dobre koordinované politiky sú nevyhnutné na udržanie otvorených globálnych trhov s potravinami, podporu dlhodobej produktivity a udržateľnosti v poľnohospodárstve.“
Kľúčová úloha globálneho obchodu
Správa taktiež opätovne zdôrazňuje dôležitosť medzinárodného obchodu, keďže do roku 2034 bude až 22 % všetkých spotrebovaných kalórií pochádzať z potravín, ktoré prekročili hranice štátov.
„Medzinárodný obchod zostane nepostrádateľný pre globálny agropotravinársky sektor,“ uvádza správa.
„Multilaterálna spolupráca a obchod s poľnohospodárskymi produktmi založený na pravidlách sú kľúčové pre zabezpečenie plynulých obchodných tokov, vyrovnávanie potravinových prebytkov a nedostatkov medzi krajinami, stabilizáciu cien a zlepšenie potravinovej bezpečnosti, výživy a environmentálnej udržateľnosti.“
Zdroj: AGROBIZNIS
